Čo sa deje

Pán premiér,

Dovoľujem si Vás dnes osloviť takouto formou, pretože sa mi zdá najvhodnejšia vzhľadom k svojmu obsahu a týka sa ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

Keď začal, zaujala naša krajina jasný a príkladný postoj, keďže ste túto vojnu, a ja s Vami, odsúdili a začali ihneď organizovať humanitárnu pomoc. Neskôr sa k tomu pridala podpora, možno až zbytočne hlasitá, protiruských sankcií. Potiaľ o.k. Neskôr k tomu však pribudlo hlúpe, neuvážené a nezodpovedné posielanie našich pár vlastných zbraní určených na obranu Slovenska Ukrajine. Výsledok bol ohromný, naozaj. Mali sme málo, aj to sme rozdali a bude treba kúpiť nové, pretože politické gestá Vás nič nestoja, ale nové zbrane grátis veru nebudú. Myslím dokonca, že v pomere poskytnutej vojenskej pomoci k HDP na jedného obyvateľa sme boli na čele krajín, ktoré priamo podporujú krviprelievanie na Ukrajine. Ak to nieje ešte jasné, našimi zbraňami a muníciou umierajú ľudia. Rusko sme tým pichli špendlíkom do zadku, čo však stačilo na to, aby sa nás zaradilo na zoznam nepriateľských krajín a na pár strategických jadrových raketách upravilo súradnice. Pravda je taká, že Vaše rozhodnutia priniesli len smrť, nič iné.

Nebaví ma už denne čítať vytešené správy ruskej a ukrajinskej propagandy, kde sa obe strany vyťahujú, koľko vojakov kto zabil, koľko tankov a lietadiel zničil. Preboha to si už nikto nevie uvedomiť, že v tých strojoch boli ľudia bez šance na prežitie, k tomu ohromné tisíce pechoty aj civilného obyvateľstva. To, aj ďalej napísané je výsledok (aj) Vašich rozhodnutí.

Sankcie evidentne nič nevyriešili a nevyriešia. Rusovi je nateraz úplne jedno, či bude mať nový mobil, alebo práčku. Má nevyčerpateľné zásoby jedla, palív, surovín pre priemysel. Na rozdiel od nás, podotýkam. O tomto by sa už teraz dala napísať kniha, akí sme hlúpi, ale nie to som chcel. Chcem sa spýtať na nie o iné.

Keďže ste boli veľmi zreteľný pri sankciách a vyzbrojovaní Ukrajiny, prečo Vás nieje počuť teraz, keď vidíte to príšerné umieranie a utrpenie ľudí. Prečo Vás nieje počuť a vidieť na obrazovkách, v parlamente, na pôde EU, ako sa snažíte podporovať mierové riešenie tohto konfliktu, skúšate sprostredkovať rokovanie oboch strán a usilujete sa zo všetkých síl zastaviť tuto hrôzu. Naopak ju podporujete! Všetko ostatné ma čas, tak či tak sa to časom vyrieši, ale za akú cenu. Tým tisíckam mŕtvych to život nevráti, pribúdajú každým dňom a je jedno, na ktorej strane. A niektorí nepríčetní novinári a politici sa tomu ešte vytešujú, neuveriteľné. Ako by to bola videohra, lenže keď bude game over, mŕtvi sa už znova nepostavia. Amerike sa to sleduje ľahko, ako taký hokejový zápas. Fandíme jednému klubu, podporujeme ho, ale po zápase si budú rany lízať oba tímy, samozrejme diváci nie, tí si iba zaplatia za predstavenie, nepôjdu po zápase nikoho pochovávať, ani oplakávať.

Takže, pán premiér Heger. Na Vaše domáce účinkovanie nemám valný názor, ale na poli urovnania a zastavenia tohto konfliktu máte obrovskú šancu aj priestor, pretože okrem Turecka sa nik iný o to nesnaží. Všetko sa časom ukľudní, aj toto šialenstvo, ale ak z toho vyjdeme len ako krajina, ktorá sa nezmohla na nič iné len podporu vojny a dodávky zbraní, dejiny nám to zrátajú. Aj Vám. A čo je oveľa horšie, že k tomu dokonca ani nemusí dôjsť. Kombinácia ruského vyhláseniaļ o jadrovom dáždniku nad anektovanými územiami, Bidenovho stavu mysle a zbabelosti európskych politikov môže všetko rýchlo ukončiť.

Pre ľudí na Slovensku nedokážete kôli posadnutosti jedného človeka sebou samým urobiť nič pozitívne, skúste to aspoň tu. Možno sa dožijem potom toho, za na prvých stránkach svetových médií bude napísané ako premiér Slovenskej republiky prispel k ukončeniu vojny na Ukrajine. A možno si nás potom nebudú viac zamieňať so Slovinskom a našu prezidentku s jej priateľom.

S pozdravom a udelením súhlasu redakcii na poskytnutie môjho mena pre prípad Vášho záujmu…